Tento zaujímavý výstup sme absolvovali vo dvojici. V dvoch nezávislých blogoch vám prinášam pohľad na jeden a ten istý zážitok opísaný ženou a mužom… Prajem vám príjemné a ničím nerušené čítanie 🙂

Výstup na Stromboli. Hlavná téma druhého dňa nášho pobytu na Liparských ostrovoch. To sme ešte ráno po prebudení ale ani len netušili…

Pohodové ráno a 2 retro bicykle

Hneď ráno, bez raňajok – hladní po nových zážitkoch – sme zobrali foťák a vybehli plní zvedavosti na strechu našej vily. Výhľad nás očaril, slnko práve vychádzalo a my sme si naplno užili zlatú hodinku po východe slnka. Hneď ako sme zišli dole sme zobrali retro tyrkysové bicykle a vyrazili na preskúmanie okolia. Všade navôkol pokoj, včasné ráno, more kľudné, čajky zháňajúce potravu a kaviarničky v centre rozbiehajúce ranné upratovacie a prípravné práce. Na bicykloch sme prešli veľký kus mestečka Lipari, odfotili sme si prístav – Marina Corta – čajky a malú, takmer rozprávkovú, červenú Fiatku 500 s pracovným názvom Luigi. Po krátkom bicyklovom výlete sme si konečne sadli v prístave na námestí na typické talianske raňajky – cappuccino a cornetto. Po vychutnaní ranného slniečka a morského vzduchu sme sa opýtali čašníčky na možnosť výletu na Stromboli. A čo sa nestalo?

Všetko je vždy tak, ako má byť

Pri vedľajšom stolíku sedel na rannej káve Angelo – majiteľ agentúry, ktorá organizuje výlety na Stromboli. A tak slovo dalo slovo a my sme ho nasledovali do jeho kancelárie v centre na hlavnej triede. Dohodli sme odchod ešte v ten deň na poludnie – smer Panarea a Stromboli – s návratom pred polnocou.

Šok a odchod

Nastalo balenie a príprava na odchod. Bolo nám doporučené zobrať so sebou sendviče a minimálne 1 liter vody na osobu – a musím povedať, som rada, že sme toto doporučenie zobrali vážne… Počasie je príjemné, slnečno a teplo, nie sú to však vysoké letné teploty… čiže tak akurát.

Vyrazili sme z Marina Corta na počudovanie presne o 12,30. Naša loďka sa volala Ulisse1 a boli sme pomerne malá skupinka cca 15 ľudí. Prvé pristátie po 1,5 hodine na ostrove Panarea a hodinová prestávka. Ostrov je malý, ale zo všetkých siedmych ostrovov je najluxusnejší. Krásne, aj keď nie veľké vilky väčšinou bielej farby sú rozsypané po svahu, uličky úzke, vhodné pre malé nákladné autíčka na báze motoriek a ich „ralley“ hore a dole kopcom. Všetci náruživo budujú, opravujú a upravujú obydlia pred otvorením letnej sezóny. Po krátkej zastávke v miestnom bare na kávičku a citrónový a malinový koláčik (al limone, al lampone) pokračujeme v plavbe smer Ginostra – ostrov, kde sa rozkladá sopka Stromboli. Tu dorazíme okolo 15,00 a rovno z prístavu smerujeme ku kancelárii, ktorá má na starosti organizáciu výstupu. Berieme si, kto čo potrebuje – požičiavajú trekingové topánky rôznych veľkostí (sú nevyhnutné) ako aj povinné prilby s čelovkami. Ja si beriem aj turistické palice, čo neskôr veľmi ocením. Náš sprievodca (tiež povinnosť) sa volá Antonio. Výstup môže začať.

Na čo sa pripraviť?

Na ostrove nepremávajú žiadne autá, len skútre a malé golfové autíčka. Sopka má nadmorskú výšku 926 m.n.m. a na jej vrchole sú 3 krátery neustále chrliace dym a lávu, aj keď toto nie je zaručené, môže sa stať aj to, že erupcie určitú dobu neprebiehajú a po náročnom výstupe neuvidíme nič… nech sa ale deje, čo sa má… Kľukatými uličkami sa blížime k úpätiu hory. V rade jeden za druhým nás kráča 25. Také skupiny ako naša, s rôznymi rozostupmi, sú 4. Každá so svojim sprievodcom, niektorá rýchlejšia, iná pomalšia, tá naša s Antoniom v najrýchlejšom tempe. Stúpame hore s tromi pauzami. Slnko na nás praží a je nám teplo, kropaje potu na nejednej tvári. Po čase vystúpame nad úroveň vegetácie a zhruba od 500 m n. m. nás čaká terén čierno-hnedý, pustý, ponurý a skalnatý. Asi takto to môže vyzerať na Mesiaci… Posledná časť výstupu je najnáročnejšia, ale aj napriek tomu sa všetci držíme pokope. Po výstupe na vrchol máme poslednú pauzu, všetci nasadzujeme povinné prilby a obliekame sa – začína fúkať silný vietor a ochladzuje sa. Pred sebou máme posledných pár desiatok metrov k najvyššiemu komínu „cime“, kde strávime takmer hodinu od cca 19,00 (výstup trval zhruba 3 hodiny) až po západ slnka a postupné zotmenie sa, aby sa lávové erupcie krásne vynímali v tme. Hore šialene fúka vietor a je strašná zima. Oceňujem, že mám pod prilbou čiapku a rukavice, inak by som trpela ešte viac. Sopka chrlí lávu takmer nepretržite z jedného menšieho krátera, z dvoch väčších striedavo, vždy s hrmotným zaburácaním a následným vyvrhnutím horúcej oranžovej lávy. Dymí sa všade okolo a na celé toto veľkolepé divadlo Matky Zeme sa pozeráme pekne zhora, z najvyššieho bodu sopky. Do toho nádherný a dych berúci oranžový západ slnka a silný pocit, že toto predstavenie je hodné toho náročného výstupu, výstupu na sopku, ktorá je vlastne ostrovom a celou cestou k jej vrcholu je možné sa kochať veľkolepým výhľadom na intenzívne modrú farbu Stredozemného mora.

Zostup

Po zotmení si nás Antonio zorganizuje a začína zostup – úplne inou trasou – prudko dole po svahu sopky brodiac sa v 50 cm súvislej vrstvy čierneho sopečného prachu. Ideme v úplnej tme, svetlo nám robia iba mesiac v splne s hviezdami a naše čelovky. Zostup trvá nekonečne dlho, aspoň mne sa to tak zdá, neoceniteľnou pomocou sú turistické palice. Topánky mám plné sopečného piesku a náročný pochod dole mi pripomína lyžovanie v čerstvo napadnutom prašane. Po cca 1 hodine nás čaká prechod do vegetačného pásma a úzka kľukatá cestička až dole do dediny. V základnom tábore pred 22,00 odovzdávame zapožičanú výstroj, lúčime sa s Antoniom a odchádzame do prístavu, kde na nás už čaká naša loďka na cestu späť na ostrov Lipari. Všetci na lodi jedia čo im zostalo a dopíjajú posledné zvyšky nápojov, pozerajú sa fotky eruptujúcej sopky Stromboli na mobiloch a fotoaparátoch. Postupne nastáva ticho a všetci podľahnúc únave zaspávajú pri zvuku špliechania a kolísania morských vĺn. Po 2,5 hodinovej nočnej plavbe sa ocitáme v domovskom prístave, unavení vystupujeme a odchádzame každý do svojho obydlia. Som schopná len sprchy, pyžama a spánku….

Je po polnoci a ja som to dokázala…. Od začiatku ma to tam ťahalo a teraz som to dokázala….

Je to vzrušujúce dobrodružstvo a doporučujem ho každému, kto má chuť si pozrieť nádherný západ slnka a kto má aspoň trochu k podobnému typu turistiky vzťah… Bolo to jednoducho fantastické.

Praktický cestovateľský E-denník s mapou na stiahnutie v našom E-shope – Liparské ostrovy

Ak sa rozhodneš naplánovať si v budúcnosti výlet na Liparské ostrovy s výstupom na sopku Stromboli, neváhaj a stiahni si jeden z našich Cestovateľských E-denníkov s mapou. Prevedieme ťa všetkým, čo oslovilo nás, veríme, že ti to pomôže pripraviť si vlastný plán cesty alebo v kľude “okopírovať” ten náš – už overený našimi cestovateľskými topánkami po Taliansku. E-denník je k stiahnutiu jednoducho v našom E-shope v časti E-itineráre.

Cestovateľský E-denník s mapou – časť Liparské ostrovy – vo formáte PDF si môžete stiahnuť v našom E-shope v časti E-itineráre.

Veľa iných informácií o cestovaní po Taliansku od severu až po juh nájdete v tlačenej knihe s názvom “Taliansko s láska majú 3 spoločné veci” s podnázvom “Cestovanie”, ktorú si môžete objednať v našom E-shope. Viac o knihe sa dozviete v popise v E-shope vrátane náhľadov jednotlivých strán alebo v menu v záložke KNIHY . K objednávke posielame malý darček zadarmo.

Chcete dostávať novinky z našej stránky priamo do svojej mailovej schránky? Máte radi Taliansko a všetko, čo s ním súvisí? Nechcete zmeškať nič, čo by vás mohlo zaujať? Stačí, ak vpíšete do formulára “Najnovší článok priamo do tvojej schránky” svoju mailovú adresu a o ostatné sa postaráme my.

Taliansko ♥ srdcom