Utajené a divoké krásy toskánskeho ostrova Elba

Utajené a divoké krásy toskánskeho ostrova Elba

Do tej malej žltej pohybujúcej sa klietky ma nikto nedostane!!! To bolo moja prvá myšlienka, keď som zbadala lanovku, ktorá viedla na najvyšší vrchol Elby Monte Capanne. Lanovka má svoju stanicu v Pozzatelle, kúsok od centra mesta Marciana. Postavená v 60. rokoch a modernizovaná v roku 2005, od jari do jesene sa ňou môžete za približne 18 minút dostať na vrchol a vychutnať si jedinečný a úchvatný výhľad – 950 metrov nad morom.

Na vrchol Monte Capanne sa dá dostať dvoma spôsobmi:

1) pešo, 2-hodinovou stredne náročnou vyznačenou trasou, alebo

2) kabínkovou lanovkou, kde kabínka je viac košom pre jedného, maximálne dvoch ľudí a počas jazdy si môžete vychutnať nádhernú krajinu. Jazda lanovkou je pomalá, pretože je zámerne spomalená, aby umožňovala ľuďom nastupovanie a vystupovanie.

My sme si po prvom zaváhaní vybrali tú druhú možnosť a tak sme strávili popoludnie obdivovaním pobrežia ostrova Elba v celej jeho kráse z vrcholu hory Capanne. Za jasných a pokojných dní môžete z výšky obdivovať všetky ostrovy toskánskeho súostrovia a dokonca vidíte aj Korziku.

Po jedinečnom 360 stupňovom výhľade z hora sme sa lanovkou vrátili dole a navštívili sme male krásne mestečko Marciana. Po prechádzke po romantických uličkách sme zadadli medzi domácich na námestie a objednali sme si čapované gaštanové pivo. Poviem, vám, to bolo niečo…

Trochu geografie

Elba je ostrov Stredozemného mora v Toskánsku, 10 kilometrov od pobrežného mesta Piombino. Je tiež súčasťou národného parku Arcipelago Toscano a tretím najväčším ostrovom v Taliansku po Sicílii a Sardínii. Nachádza sa v Tyrrhénskom mori asi 50 kilometrov východne od francúzskeho ostrova Korzika. Ostrov je súčasťou provincie Livorno a je rozdelený do siedmich obcí s celkovým počtom obyvateľov okolo 30 000, ktorý sa v lete výrazne zvyšuje. Obcami sú Portoferraio (ktoré je tiež hlavným mestom ostrova), Campo nell’Elba, Capoliveri, Marciana, Marciana Marina, Porto Azzurro a Rio. Elba je známa ako miesto prvého Napoleonovho exilu v rokoch 1814–15.

Samotný ostrov je hornatý a dominuje mu hora Capanne (1 018 metrov), nazývaná tiež „strecha toskánskeho súostrovia“. Hora je domovom mnohých živočíšnych druhov vrátane muflóna a diviaka, čo sú dva druhy, ktoré prekvitajú napriek neustálemu prílivu turistov. Stredná časť ostrova je väčšinou plochá. Nachádzajú sa tu hlavné centrá: Portoferraio, Campo nell’Elba. Na východe je najstaršia časť ostrova, ktorá sa sformovala pred viac ako 3 miliónmi rokov. V kopcovitej oblasti, ktorej dominuje Monte Calamita, sú ložiská železa, ktoré preslávili Elbu.

Podnebie ostrova je prevažne stredomorské, s výnimkou Monte Capanne, kde bývajú zimy mierne chladné. S pevninou je spojený trajektovými spoločnosťami, Toremar, Moby Lines, Blunavy a Corsica Ferries – Sardinia Ferries, ktoré ponúkajú trasy medzi Piombinom a Portoferraiom, hlavným mestom na severe, Cavo, Rio Marina a Porto Azzurro, na východnom pobreží ostrova. Na ostrove sa nachádza letisko, letisko Marina di Campo. Ostrov má na výber sieť trás pre cestných cyklistov rôznej úrovne.

Ostrov Montecristo

V blízkosti sa nachádza ostrov Montecristo, považovaný za drsný a neprístupný ostrov v Národnom parku Toskánske súostrovie, sme viac krát pozorovali z diaľky. Kedysi bol nazývaný Oglasa a bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu. Legenda hovorí, že pôvodný názov Montecristo siaha do doby, keď bol svätý Mamiliano zajatý a držaný ako otrok. Keď sa mu podarilo utiecť, hľadal útočisko na ostrove, kde meditoval a žil ako pustovník v jaskyni, ktorá sa volala Svätá jaskyňa, a potom dal ostrovu meno „Mons Christi“. Legenda ďalej hovorí, ako Mamiliano odvážne zabil zlého draka, ktorý bdel nad ostrovom, a že na rovnakom mieste sa objavil prírodný vodný prameň.
Ostrov sa stal známym vďaka románu „Gróf Monte Cristo“ od Alexandra Dumasa, ktorý je príbehom legendárneho pokladu ukrytého na ostrove Montecristo v opátstve svätého Mamiliana, ktorý v 17. storočí postavili benediktínski mnísi.
Kvôli strmým útesom, ktoré vedú priamo k moru, nie je príliš ľahké zakotviť na ostrove a jediné možné dokovanie je v Cala Maestra na západnej strane ostrova. Na ostrove Montecristo prakticky nikto nežije, znamená to ale, že sa tam nachádza veľmi pestrá flóra a fauna.
Od okamihu, keď Európska rada udelila ostrovu Montecristo titul Biogenetická rezervácia, môže ho navštíviť iba 1 000 ľudí ročne, vrátane všetkých vedcov a prírodovedných združení, ktorémajú jednoznačnú prednosť.

Raj pre cyklistov

Na Elbu sme si brali aj bicykle a veľa miest sme navštívili práve na nich. Boli to menšie mestečká a pláže – či už väčšie alebo úplne malé a viac menej súkromné. Jedno miesto krajšie ako druhé, aj keď terén pre mňa – nie pravidelného a vytrénovaného cyklistu – pomerne náročný, často krát s príkrym stúpaním, inokedy strmo dole. Keď letíte hlavnou cestou dole kopcom na bicykli s vetrom vo vlasoch a po pravej ruke máte len nízku bezpečnostnú zábranu, za ňou strmý – väčšinou skalnatý – zráz priamo do mora, poviem vám, to je iný adrenalín…

Pláže od výmyslu sveta

Posledný deň pred odchodom sme sa vybrali na jednu z najkrajších pláží na ostrove. Spiaggia Sansone sa nachádza blízko hlavného mesta Portoferraio. Schádza sa k nej dole strmým skalnatým útesom a dlho neviete a nevidíte, kam vlastne úzkym chodníčkom schádzate. Až keď ste takmer dole, otvorí sa pred vami výhľad na krásnu pláž s bielym hrubým pieskom a tyrkysovým nádherným morom.

Ubytovanie na ostrove Elba sme si našli pomocou AirBnB. Naša domáca – Cristina – bola žena v strednom veku. Okrem krásneho ubytovania na pahorku s prekrásnym výhľadom na more prevádzkovala dole na pláži Spiaggia di Bagnaia reštauráciu, kam sme chodili každé ráno na raňajky a neskôr aj každý večer na večeru. Ten západ slnka, čo sme odtiaľ mohli pozorovať a pri tom večerať priamo so šumom morským vĺn, bolo niečo úžasné. Postupne sme sa spriatelili a čím ďalej, tým viac sme sa rozprávali. Cristina žila vo Florencii, keď si jedného pekného dňa povedala, že stačilo. Stačilo mestského ruchu, nekonečných dopravných zápch a komercie na každom kroku. Zbavila sa všetkého, čo mala, presťahovala sa na ostrov Elba a postupne si začala budovať svoj nový život. Nikdy nezabudnem na to, ako mi povedala: „Lubi, ja nepotrebujem toho veľa k svojmu životu. Stačí, keď každé ráno otvorím okno a vidím more a vnímam jeho vôňu. Na jedlo mi stačí „miska cestovín“ denne. A ten božský pokoj…“ Myslím, že toto nepotrebuje ďalší komentár.

Ak máte záujem sa inšpirovať a pozrieť sa na nami overené itineráre do ďalších „kútov“ Talianska, pozrite sa na našu E-knihu s názvom “Klub cestovateľa Talianskom” – jedná sa o ekonomicky výhodné sumárne elektronické vydanie 15 overených itinerárov od severu po juh.

V tejto E-knihe, ktorá má 240 strán, nájdete:

  • 7 regiónov Talianska od severu po juh
  • 15 odskúšaných itinerárov so 40 výletmi
  • 47 originálnych máp s označením smeru
  • a okolo 350 plnofarebných fotografií

Veľa iných informácií o cestovaní po Taliansku od severu až po juh nájdete v tlačenej knihe s názvom “Taliansko s láska majú 3 spoločné veci” s podnázvom “Cestovanie”, ktorú si môžete objednať v našom E-shope. Viac o knihe sa dozviete v popise v E-shope vrátane náhľadov jednotlivých strán alebo v menu v záložke KNIHY . K objednávke posielame malý darček zadarmo. 

Navštívte náš E-shop, postupne dopĺňame všetko, čo súvisí s Talianskom a s láskou k nemu, potešte seba alebo niekoho blízkeho, o kom viete, že Taliansko miluje… Malá ochutnávka z E-shopu:

Naše knihy

Naše zápisníky
Darčekové perá s nápisom
Nálepka “Talianske srdce”

Chcete dostávať novinky z našej stránky priamo do svojej mailovej schránky? Máte radi Taliansko a všetko, čo s ním súvisí? Nechcete zmeškať nič, čo by vás mohlo zaujať? Stačí, ak vpíšete do formulára “Najnovší článok priamo do tvojej schránky” svoju mailovú adresu a o ostatné sa postaráme my.

Taliansko ♥ srdcom

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je Logo-TS-2-1024x996.png



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.