Pompeje – nádhera a záhuba antického mesta – potulky Neapolským zálivom 2. časť

Nesnažte sa oklamať sami seba a naplánovať si iba krátku návštevu Pompejí… Dá sa to, ale nebudete mať z toho skoro nič. Toto si vyžaduje jeden deň a celého človeka. Prečo? Lebo je to naozaj zážitok a tiež jedinečná možnosť zažiť autentickú atmosféru dávnej minulosti.

Mesto

Pompeje, mesto ležiace na brehu Tyrrhenského mora v južnom Taliansku v regióne Kampánia, približne 20 km od mesta Neapol. Podľa mýtov je zakladateľom mesta bájny Herkules. Dá sa povedať, že je to mesto, ktoré povstalo z prachu, v ktorom bolo stáročia zakonzervované a uchovalo sa tak pre naše generácie. Na uchovaní Pompejí sa podieľalo viacero faktorov. Ide predovšetkým o vulkanický popol a sopečné kamene, ktoré spoľahlivo zakonzervovali unikátne historické pamiatky zabudnutého mesta. Tieto boli objavené pri prácach na riečnom kanáli koncom 16. storočia. Presvedčivý dôkaz, ktorý potvrdzuje „znovuzrodenie“ zabudnutého mesta, pochádza z roku 1763. Ľudské obydlia, chrámy, kúpele, hotely, čistiarne, divadlá, obchodíky, drobné podniky, dláždené uličky so zvyškami múrov, nástenných malieb a mnoho ďalších budov približujú život, kultúru a zvyklosti miestnych obyvateľov. Sú to však aj chudobné sídla obyčajných ľudí i množstvo zachovaného nábytku, náradia, fresiek, mozaík, sošiek, rozličných predmetov a maličkostí. Vďaka nájdeným vykopávkam je možné vytvoriť si dokonalý obraz o živote v meste. Vzhľadom na svoju polohu sa stalo vyhľadávaným rekreačným mestom Rimanov, ktorí odchádzali v horúcich letných mesiacoch z Ríma, aby tu trávili niekoľko mesiacov v roku. Rímska nadvláda urýchlila rozvoj mesta: stavali sa nové dláždené cesty, vodovody a fontány, pribúdali obchody a remeselnícke dielne. Budovy boli obohacované nádhernou umeleckou výzdobou, mramorovými sochami a mozaikami. Na kraji mesta bol odkrytý amfiteáter slúžiaci veľkým predstaveniam, pochádzajúci z roku 80 pred Kr., ktorý je najstaršou dodnes zachovanou stavbou tohto typu. Kapacita hľadiska bola dvadsaťtisíc divákov. Na rozdiel od rímskeho Kolosea nemal podzemné priestory. Hudobná skupina Pink Floyd nahrala v priestoroch amfiteátra v Pompejách živé vystúpenie Pink Floyd – Live At Pompeii. Mesto bolo obohnané hradbami v celkovej dĺžke 3200 metrov, v ktorých bolo osem mestských brán. Archeologické vykopávky potvrdili precíznosť a stavebnú dokonalosť mestských komunikácií. I dnes sú zachované prakticky v pôvodnom stave. Ulice sú vykladané veľkými lávovými blokmi, chodníky boli zvýšené aby ulice mohli odvádzať dažďovú prívalovú vodu. Zaujímavým prvkom sú premostenia pre peších z veľkých balvanov s rozostupmi pre kolesá povozov. Veľký problém predstavovalo zásobovanie vodou, a to až do vybudovania verejného akvaduktu. Jediným zdrojom boli studne; podzemná voda sa nachádzala ale až v hĺbke väčšej ako dvadsať metrov. Preto boli takmer všetky domy vybavené nádržami na zachytávanie dažďovej vody. V meste žilo v čase najväčšieho rozkvetu takmer dvadsaťtisíc obyvateľov. Vykopávky poskytli obrovské množstvo poznatkov o živote Pompejčanov.

Explózia

Prvá katastrofa, ktorá postihla mesto, bolo zemetrasenie 5. februára 62 po Kristovi. Veľká časť mesta sa premenila na hromadu trosiek. Málo domov ostalo po záchvevoch zeme v obývateľnom stave. Obrovské odhodlanie miestnych obyvateľov sa pričinilo o to, že mesto vstávalo zo sutín. Opravovali sa poničené štvrte a opäť ožívala obchodná činnosť. Mesto sa bohužiaľ ešte úplne nespamätalo z prvej katastrofy, keď prišla tá druhá, omnoho ničivejšia. 24. augusta roku 79 po Kristovi mesto zasiahla, čiastočne zničila a pochovala pod 4 až 6 metrovou vrstvou popola erupcia sopky Vezuv. V odliatkoch nájdených pozostatkov uvidíte hrôzu, strach a zdesenie prekvapených obyvateľov. Takmer nikto netušil, že žijú v tieni aktívnej sopky. Iba pár vedecky vzdelaných učencov v meste vedelo o tom, že Vezuv je sopka, väčšina z nich sa však mylne domnievala, že sopka je vyhasnutá. 24. augusta 79, krátko popoludní, sa však prebudila k životu a vybuchla neúprosne ničivou silou. Erupcii predchádzali rôzne varovné znamenia: z hlbín zeme bolo počuť hučanie, otriasala sa zem, domáce zvieratá i vtáky boli nepokojné, na niektorých miestach unikali z puklín zeme sírne výpary. Voda v studniach vyschla. 24. augusta sa sopka Vezuv naplno prebudila. Obyvatelia okolitých miest a mestečiek videli, že z krátera sopky vystupuje vysoký čierny dym, ktorý sa vo veľkých výškach rozširoval a dostával podobu borovice pínie. Mrak čierneho dymu zatienil slnko. Uprostred bieleho dňa zrazu nastala tma ako v noci. Po svahoch masívu začala vytekať láva, na mesto sa čochvíľa zniesol dážď horúcej pemzy a kameňov, ktoré začali pokrývať mesto. Strechy a steny budov neuniesli obrovskú tiaž horniny a rúcali sa. Ľudia, ktorí nezahynuli pod krupobitím skál boli usmrtení jedovatými plynmi šíriacimi sa všetkými smermi. Tie spolu so sopečným popolom prenikali aj cez dvere a okná, takže ľudia sa nezachránili ani vo svojich príbytkoch. Skaza trvala tri dni, potom nastalo ticho. Pompeje, zničené už v prvý deň, boli zasypané šesť metrovou vrstvou jemného sopečného popola, kameňov a bahna zmiešaných s vodou. Smrť tu našlo dvadsaťtisíc ľudí. Počas nasledujúcich stáročí sa nadvlády nad kedysi prekvitajúcim krajom ujala príroda a biely príkrov z popola nahradil hustý borovicový les. Obyvatelia, ktorí stihli zavčasu ujsť z mesta, sa zachránili. Po skončení katastrofy sa pokúšali vrátiť do mesta, ale nebolo to možné. Pompeje zostali 4 až 6 metrov pod zemou a niekoľkokilometrová vzdialenosť od mora sa zmenila na 2 kilometre. O tom, čo sa v Pompejách v ten strašný deň prihodilo, vieme dnes pomerne veľa nielen vďaka vykopávkam archeológov, ale tiež vďaka očitému svedectvu, ktoré zanechal Plínius Mladší. Na požiadanie historika Publia Cornelia Tacita napísal svoje spomienky na udalosti v podobe dvoch Listov Tacitovi. Pompeje neboli obnovené a upadli do zabudnutia, až do ich náhodného objavenia v 16. storočí.

Súčasnosť

Dnes je na úbočí vulkánu observatórium, pod ním 5 km³ magmy, a 2 milióny obyvateľov pod horou dúfajú, že pokojné obdobie bude trvať ešte dlho. Od roku 1997 sú Pompeje súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Mesto nie je turistom sprístupnené celé, napriek tomu je toho, čo si môžete prezrieť, neúrekom. A zo všetkého sála obrovský závan histórie. Kto vie, ako by mesto vyzeralo dnes, ak by v ten osudný deň sopka nevybuchla? V každom prípade, vďaka Vezuvu vieme, ako mesto vyzeralo v dávnej histórii… Choďte a pozrite si ho. Stojí to za to…

Praktický cestovateľský E-denník s mapou na stiahnutie v našom E-shope – Neapol

Ak sa rozhodneš naplánovať si v budúcnosti výlet práve do Pompejí a do Neapolského zálivu, neváhaj a stiahni si jeden z našich Cestovateľských E-denníkov s mapou. Prevedieme ťa všetkým, čo oslovilo nás, veríme, že ti to pomôže pripraviť si vlastný plán cesty alebo v kľude „okopírovať“ ten náš – už overený našimi cestovateľskými topánkami po Taliansku. E-denník je k stiahnutiu jednoducho v našom E-shope v časti E-itineráre.

Chcete dostávať novinky z našej stránky priamo do svojej mailovej schránky? Máte radi Taliansko a všetko, čo s ním súvisí? Nechcete zmeškať nič, čo by vás mohlo zaujať? Stačí, ak vpíšete do formulára „Najnovší článok priamo do tvojej schránky“ svoju mailovú adresu a o ostatné sa postaráme my.

Taliansko ♥ srdcom